Open source charakter MySQL ako taký negarantuje jeho budúcnosť.
Spoločnosť Oracle tvrdí, že nie je dôležité, kto vlastní MySQL, pretože MySQL je open source a každý ho môže používať zadarmo a ďalej ho vyvíjať. Cieľom tohto tvrdenia je poprieť existenciu problému. Ak by o tom bola spoločnosť Oracle naozaj presvedčená, transakciu so spoločnosťou Sun by kvôli MySQL neohrozila a spoločnosť Sun by za MySQL nikdy nezplatila miliardu amerických dolárov, a každý by jednoducho vytvoril "fork".
Spoločnosť Oracle používa open source ako napríklad Linux a Apache. Ak nezáleží na vlastníctve, prečo chce spoločnosť Oracle odkúpiť MySQL a nie jednoducho poskytovať MySQL "forks"?
Existujú predstavitelia komunít, obhajcovia open source a tiež ľudia, ktorí chcú všeobecné dobro a sú presvedčení, že MySQL nie je v ohrození bez ohľadu na to, kto ho bude vlastniť, pretože sa jedná o open source. Niektorí z nich tak činia z presvedčenia, a niektorí z nich sú ľudia blízki spoločnosti Oracle a Sun. Avšak väčšina z nich nepozaná recept na úspech MySQL – recept, vďaka ktorému je MySQL oveľa úspešnejšie ako iné open source databázy.
Databázový server MySQL bol tradične produkt, korého vývoj a riadenie zabezpečovala jedna spoločnosť. Nejednalo sa o komunitný projekt závislý na dobrovoľníkoch alebo viacerých predajcoch (ako je tomu pri Linuxe). Vždy, keď niekto vyvinul významné zlepšenie, spoločnosť za MySQL zabezpečila (prostredníctvom prevodu autorského práva), aby daná osoba bola oprávnená zlepšenie používať nielen na základe GPL ale aj iných licencií.
Vďaka tomuto prístupu umožnilo MySQL implementáciu veľmi úspešného biznis modelu duálnych licencií. Tí, ktorí chceli začleniť MySQL kód do iných GPL projektov, tak mohli slobodne urobiť ("pokiaľ ste vy open source, aj my sme open source"). Naopak, tí, ktorí chceli kód začleniť do closed-source produktov bez toho, aby museli publikovať celé odvodené dielo za podmienok GPL (čo by v podstate vylučovalo vznik mnohých obchodných príležitostí), si mohli dobrovoľne zakúpiť komerčnú licenciu (identický softvér avšak s inými právami a povinnosťami). V takom prípade, ako sa MySQL respektíve spoločnosť Sun vyjadrila: "Ak sa vy správate komerčne a generujete tým zisk, potom sa aj my správame komerčne a chceme teda tiež generovať zisk."
Na tomto princípe nezávisel len biznis model duálnych licencií, ale tiež rýchlo rastúci segment subskripcií "MySQL Enterprise". Tento sa skladá z troch typov komponentov: MySQL (poskytované na základe GPL), služby (ktoré možno zakúpiť samostatne, aj od tretích strán) a "tools". Najpríťažlivejšie "tools", ako napríklad Monitor a Query Analyzer boli poskytované na proprietárnej báze (mimo GPL), aj keď sú tak úzko späté so samotným MySQL, že každý subjekt, ktorý ich distribuje, by bol zároveň viazaný GPL. Bez týchto tools, ktoré sú kľúčovým diferenciačným faktorom (vysoká cena vyžaduje aj adekvátnu ponuku) by stále existovala možnosť predaja subskripcií, ale bola by oveľa menej zisková.
Spoločnosť MySQL AB a neskôr spoločnosť Sun využívala vlastníctvo ochranných známok a autorských práv na riadenie a zvyšovanie popularity a rozšírenia MySQL. Oficiálna certifikácia MySQL celosvetovo podliehala jednotným štandardom, ktoré umožňovali odborníkom preukázať svoje znalosti spôsobom zrozumiteľným každému zákazníkovi. Na celom svete existujú autorizovaní MySQL partneri, ktorí poskytujú služby a poradenstvo a MySQL tiež vydalo oficiálne príručky. Je tiež dôležité spomenúť, že existuje tzv. FOSS výnimka, poskytnutá za účelom zjednodušenia integrácie MySQL do slobodného a open source softvéru mimo GPL, čo je hlavný dôvod vďaka ktorému bolo MySQL ponúkané v bundle s distribúciami istých operačných systémov, programovacích jazykov a tools.
Nič z uvedeného nemá znižovať dôležitosť aktívnej MySQL komunity. Milióny používateľov, ktorí propagovali MySQL jeho používaním prispeli ku zvýšeniu jeho kvality a vyvinuli softvér súvisiaci s MySQL -- avšak v prípade jadra MySQL a vývoja výkonných storage engines je empiricky dokázané, že sú potrebné naozajstné podniky, ktoré musia byť schopné generovať reálne príjmy, aby splnili svoju funkciu.
Častokrát sa nás pýtali, prečo MySQL nemôže fungovať výlučne na báze GPL, tak ako to je v prípade Linixu. Existuje mnoho dôvodov, prečo to tak nie je. Po prvé, aplikácie založené na MySQL musia byť poskytované pod GPL (pokiaľ vlastník neposkytne komerčnú licenciu). Tento prípad sa neaplikuje na Linux, ktorý funguje na licenčnej zmluve poskytujúcej výnimku (ktorá sa označuje ako "vysvetlenie"), na základe ktorej je možné bežať na Linuxe akúkoľvek aplikáciu bez toho, aby bola ovplyvnená Linuxovým GPL jadrom. Napríklad, ak niekto chce embedovať MySQL do navigačného systému, platia GPL pravidlá, ale v prípade Linuxu zvyčajne nejde o žiadny problém. Okrem tohto podstatného rozdielu v licenčných pravidlách MySQL nikdy nemalo a pravdepodobne ani nikdy mať nebude podporu od spoločností ako napr. IBM (ktorá chce ochraňovať vlastné podnikanie v oblasti databáz).
Vždy sa hovorí o "fork", čím sa myslí nezávislá, odvodená verzia MySQL. GPL licencia by to umožňovala, ale neumožňovala by už úspešné fungovanie. Nielenže by "fork" verzia fungovala bez známeho MySQL označenia, ale naviac by nebola použiteľná pre všetky oblasti. Napríklad by nebola použiteľná s closed source aplikáciami, pluginmi alebo storage engines, ktoré sú súčasťou existujúceho MySQL ekosystému.
Richard Stallman (RMS), "otec" GPL a zakľadateľ hnutia slobodného softvéru,
Naša petícia je flexibilná. Každý prívrženec môže označiť jednu, dve alebo všetky tri možné riešenia za prijateľné. GPL je vynikajúca licencia, pokiaľ sa MySQL nachádza v rukách vlastníka s konštruktívnymi úmyslami. GPL licencia poskytuje maximálnu kontrolu, čo je v prípade dobrého vlastníka žiadúce, avšak v prípade nevhodného vlastníka je potrebné sa tomu stavu vyhnúť. Odpredaj (spin-off) vhodnému kupujúcemu je teda prvou voľbou z možných riešení a MySQL by mohlo – a malo – byť naďalej dostupné na základe GPL licencie (pravdepodobne na základe GPLv3 namiesto GPL v2, avšak v každom prípade by sa malo jednať o GPL), tak aby vhodný vlastník mohol MySQL viesť správnym smerom.
Možnosťou by tiež bolo ponechať MySQL ako také pod GPL ale zaviesť "linking exception" v prospech aplikácií, pluginov a embedovania (knižnice libmysqld). Zmena na "liberálnu" licenciu, ako je to v prípade licencie Apache Software License 2.0, by tak poskytovala licenčnú flexiblitu, umožňovala by začínať nové projekty na báze GPL alebo začleňovať, prípadne vyvíjať produkt na báze Apache alebo inej licencie, alebo integrovať kód do proprietárnych produktov.
Liberalizácia licenčných podmienok by znamenala, že spoločnosť Oracle ako nový vlastník MySQL by nemohla svoje postavenie zneužiť a "uzamknúť" zákazníkov a partnerov MySQL. Ak spoločnosť Oracle nebude náležite pokračovať vo vývoji MySQL (pričom náležitý vývoj nie je len otázka koľko peňazí sa investuje, ale predovšetkým akým spôsobom), stratí kontrolu, pretože nielenže budú mať ostatní zákonnú možnosť, ale budú mať aj reálnu príležitosť postarať sa o rôznych zákazníkov MySQL a o ďalší vývoj MySQL produktov. Niekoľko rokov bude trhu MySQL určite v podobe, v akej sme ho poznali, chýbať. Spoločnosť Oracle by sa aspoň dočasne zbavila svojho najväčšieho konkurenta. Avšak po istom čase by sa vrátil späť s predchádzajúcou silou a o niekoľko rokov možno ešte silnejší ako kedykoľvek predtým.
Nech už sa stane čokoľvek, nič nemožno považovať za riešenie, ak závisí osud MySQL od dobrého úmyslu spoločnosti Oracle. Sľuby typu "verte nám" nemajú žiadny praktický význam. Každé dieťa to vie už z rozprávok. A regulačné úrady by to mali vedieť tiež.